reklama

Medzinárodný týždeň sociálneho Erasmu

Aj keď práve nepotrebujete študovať (pravdaže taká situácia v reále nemôže nastať), prísť si posedieť do knižnice a poodpisovať na maily, vybaviť nevyhnutnosti, sledovať reklamy na youtube, blogy, či vývoj pomeru nenávisti a podpory Kotlebu, určite za to stojí. A čas plynie. Je nedeľa, niečo po jednej ráno a akurát som sa odtiaľ vrátila. Nabudená pozitívnou energiou z celého predchádzajúceho týždňa som si otvorila sušené slivky, o chvíľu siahnem po orieškoch, a pokúsim sa podeliť o svoje zážitky z udalosti, ktorá demonštruje ľudský faktor v plnej kráse.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Čo vás robí šťastným? Red wine:)
Čo vás robí šťastným? Red wine:) 

Povedanéveľmi klišé spôsobom, každým jedným dňom sa blížim k záveru dobrodružstvav neďalekej Litve. Mám pred sebou posledný mesiac a verte, že sa mi vôbecnechce odísť. Využiť túto možnosť na ešte plnšie, rozhodla som sa byť aktívnou podobrovoľníckej stránke.

 

Minulýtýždeň sme tu mali menšiu akciu nesúcu názov tohto príspevku. Na základepoužitia slova „medzinárodný“ usudzujem, že podobné aktivity prebiehalikade-tade po celej Európe. Nemám poňatia o stave študentskej organizáciena Slovensku, ale pevne verím, že i naši sa zapojili.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 

Minulýutorok celú akciu odštartovala návšteva školy vo Vilniuse, kde zahraničníštudenti prezentovali svoje krajiny. Viac vám neviem povedať, utorňajší rozvrhmi nedovolil zúčastniť sa. Na ukážku však môžem čerpať dojmy asi spred mesiaca,kedy sme zavítali na strednú školu medzi maturantov na hodinu angličtinu. Odprezentovalisme naše krajiny. Svedomie mi prikázalo zahrnúť nejaký ten pokec o haluškách,hokeji, krásnych ženách a ukážky z filmu Eurotrip, kde týpek v Petržalkeneskrýva svoje nadšenie z mladých Američanov a na otázku či terazpôjde vlak do Berlína odpovedá ó áno, akurát ho stavajú.

Nijakma neprekvapilo, že sa žiaci viac zaujímali o kolegu z Turecka. Mňapotešilo, že nielenže vedeli, kde Slovensko je, ale niektorí mali tú česťstráviť u nás istý čas.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Možnosťvyskúšať si prezentačné schopnosti a vystupovanie pred cudzími ľuďmi boloskvelou skúsenosťou. Hoci bohužiaľ to neznamená, že mi to išlo. J

 

Ďalšímbodom minulotýždňového programu bola návšteva útulku za hranicami Vilniusu. Účasťbola slabá. Pri počte viac ako 500 erasmákov sa štyria ani nerátajú.Zabezpečením a čistotou sa zariadenie nelíšilo od našich slovenských.Prekvapila ma však prevaha mačiek. Našou úlohou bolo zavesiť pre ne poličky nastenu, čo znie až príliš jednoducho.

Avšakv tento večer nesklamal iba ľudský faktor, ale taktiež technika. Vŕtačka saprehriala a tak sme sa pobrali domov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 

Návštevasociálneho centra pre deti v stredu poobede bola zrušená z dôvodu nízkehozáujmu o účasť.

 

Asisa ľudom skutočne nedalo, pretože na ďalší deň nastal iný boom! Ôsmi nadšeníštudenti sa v piatok poobede stretli a obetovali pár hodín z drahocennéhoerasmus času, aby mali deti v centre zážitok z nových ľudí. Sociálnecentrum SOTAS ako mnohé ďalšie vo Vilniuse je organizáciou, ktorá sa stará o voľnočasové aktivity pre deti a mládež, v ktorých rodinách to neklapepráve najlepšie. Okrem zábavy ponúka priestor na učenie a robenie domácichúloh o ktorý by boli pravdepodobne z dôvodu nestability u nich domaukrátené.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Taksa nás konečne nazbierala poriadna partia, povedali sme si. Prekvapenie nastalopo príchode, kedy sa pred nami skrývalo päť hanblivých dievčat. Zvyšok skupiny –chlapci – vraj neprišli z dôvodu štrajku pre nespravodlivosť vykonanúpredchádzajúci deň na ich lídrovi, vysvetľuje nám vychovávateľka.

Očividnýnepomer nám nezabránil v zábave a hraní tradičných hier z Japonska,Lotyšska, Kórei. Samozrejme ja som sa taktiež nenechala zahanbiť. Hoci moja hraurčite nie je tradičná,  občas ju hrávames kamarátmi keď už nám po večeroch nie je do reči hehe:). Malé baby sa pochvíli prestali hanbiť a na konci to už bolo jedno objatie za druhým.

 

Poslednáakcia, od ktorej sa očakávalo najviac, tzv. hugging day dopadol katastrofálne.Ľudia sa sľúbili, potvrdili príchod, no účasť bola nulová. Iba dve sklamanémentorky v daždi behali po meste s cieľom rozdávať objatia zadarmo,Litovcom. Čo už samo o sebe znie ako poriadna výzva.

 

Jasom na sobotu mala iné plány. Na poslednú chvíľu som sa zaregistrovala na výletdo mesta liečebných kúpeľov Druskininkai pod záštitou Migrantu Mokymo Centras,ktoré organizuje výlety, lekcie a semináre histórie a jazyka prezahraničných ľudí. Na cool hodnote výletu pridáva celá atmosféra situácie.Počas registrácie som nevedela nič, kam to pôjdeme a s kým vôbec.Hoci za autobus, lístky do múzeo-parku so sovietskymi sochami a obed,ktoré boli zadarmo, by som mohla poďakovať európskym finančným zdrojom, mňaosobne zaujal práve Grutas park. Na konci deväťdesiatych rokov istý businessmanz okolia zafinancoval kúpu sôch z čias socializmu, aby ľudia mohlividieť sovietsku ideológiu bez prikrášlenia, takú aká zraňovala duchalitovského národa po celé desaťročia. Mnohí ho na začiatku odsudzovali, vraj zazbytočné pripomínanie čias, na ktoré treba radšej zabudnúť. Avšak kto nepoznáhistóriu, je nútený znovu ju prežiť. To si pán podnikateľ povedal, neprajníkovignoroval a dnes prosperujúci biznis láka množstvo turistov.

Párkilometrov južnejšie sa nachádza spomínaný rezort Druskininkai. V skratke ďalšiazaujímavosť. Starostom je práve syn predchádzajúceho pána. Na tom by nebolo ničzvláštne, keby jablko naozaj nepadlo tak blízko od stromu. Pán primátor satotiž vystatoval a inovatívnymi nápadmi otočil chod mesta o 180 stupňov.Využil potenciál liečivých prameňov, zrekonštruoval chátrajúce budovy, postavilAquapark a Snow Arénu (podobné indoor lyžovačky sa nachádzajú len v takýchkrajinách, pri ktorých Litva zaniká). Či si už otec so synom niečo z fondovschovali do vrecka alebo nie, patrí im môj obdiv.

 

Naspaťvšak k našej téme. Koniec dobrý, všetko dobré. Alebo na záver tonajlepšie.

 

V sobotuvečer som sa stretla so zmoknutými mentorkami, aby sme spolu prebrali ohromnýnápad japonskej kamarátky - zorganizovať zbierku pre obete búrky vo Filipínach.Myšlienka sa mi okamžite zapáčila a vyjadrila som jej moju plnú podporu.Nenechali sme sa odradiť sobotňajším neúspechom a plné entuziazmu sme si spolu sadliza stôl, aby sme sa dohodli na detailoch. Aby mala akcia úspech bude trebazohnať ľudí!

Čotak zorganizovať mini event ešte na záver týždňa - na nedeľu a výsledky použiťna propagáciu plánovanej charity? Tradičné objímanie sme ešte dnes zahrabli podkoberec a doslova päť minút pred dvanástou sme sa rozhodli pridať trochuinteraktívnosti. Zo supermarketu sme zobrali papierové krabice, popísali ich s heslami„Rozdávaj svoje šťastie“, „Som šťastný“, „Čo vás robí šťastnými“ a naháňaniemiestnych a turistov sa mohlo začať. „Dobrý, hovoríte po anglicky? yes.Máte pre nás dve minúty? no.“

Zadve hodiny sme už mali asi 50 fotiek, na ktorých boli zachytení všetci ochotníľudia s ich vlastnou definíciou šťastia.

 

Zajtrauploadneme fotky na facebook, zatagujeme ľudí, ktorí nám poskytli údaje,poshareujeme album odkazujúci na pokračovanie „širenia radosti“ budúci víkend a budemedúfať, že keď už teda nie útulok, ani sociálne centrum, aspoň téma akoFilipínska katastrofa ľuďom nebude ľahostajná.

Viktória Fričová

Viktória Fričová

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Momentálne v polčase do ukončenia dôležitého zápasu. Tak, aby som bola spokojná s výsledkom. Inak som žila 5 rokov v Číne. Myslím, že to je jedna z kapitol, ktorá sa na mne podpísala najviac. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu