Medzinárodný týždeň sociálneho Erasmu

Autor: Viktória Fričová | 18.11.2013 o 2:17 | Karma článku: 2,08 | Prečítané:  243x

Aj keď práve nepotrebujete študovať (pravdaže taká situácia v reále nemôže nastať), prísť si  posedieť do knižnice a poodpisovať na maily, vybaviť nevyhnutnosti, sledovať reklamy na youtube,  blogy, či vývoj pomeru nenávisti a podpory Kotlebu, určite za to stojí. A čas plynie. Je nedeľa, niečo po jednej ráno a akurát som sa odtiaľ vrátila. Nabudená pozitívnou energiou z celého predchádzajúceho týždňa som si otvorila sušené slivky, o chvíľu siahnem po orieškoch, a pokúsim sa podeliť o svoje zážitky z udalosti, ktorá demonštruje ľudský faktor v plnej kráse.

Čo vás robí šťastným? Red wine:)Čo vás robí šťastným? Red wine:)

Povedané veľmi klišé spôsobom, každým jedným dňom sa blížim k záveru dobrodružstva v neďalekej Litve. Mám pred sebou posledný mesiac a verte, že sa mi vôbec nechce odísť. Využiť túto možnosť na ešte plnšie, rozhodla som sa byť aktívnou po dobrovoľníckej stránke.

 

Minulý týždeň sme tu mali menšiu akciu nesúcu názov tohto príspevku. Na základe použitia slova „medzinárodný“ usudzujem, že podobné aktivity prebiehali kade-tade po celej Európe. Nemám poňatia o stave študentskej organizácie na Slovensku, ale pevne verím, že i naši sa zapojili.

 

Minulý utorok celú akciu odštartovala návšteva školy vo Vilniuse, kde zahraniční študenti prezentovali svoje krajiny. Viac vám neviem povedať, utorňajší rozvrh mi nedovolil zúčastniť sa. Na ukážku však môžem čerpať dojmy asi spred mesiaca, kedy sme zavítali na strednú školu medzi maturantov na hodinu angličtinu. Odprezentovali sme naše krajiny. Svedomie mi prikázalo zahrnúť nejaký ten pokec o haluškách, hokeji, krásnych ženách a ukážky z filmu Eurotrip, kde týpek v Petržalke neskrýva svoje nadšenie z mladých Američanov a na otázku či teraz pôjde vlak do Berlína odpovedá ó áno, akurát ho stavajú.

Nijak ma neprekvapilo, že sa žiaci viac zaujímali o kolegu z Turecka. Mňa potešilo, že nielenže vedeli, kde Slovensko je, ale niektorí mali tú česť stráviť u nás istý čas.

Možnosť vyskúšať si prezentačné schopnosti a vystupovanie pred cudzími ľuďmi bolo skvelou skúsenosťou. Hoci bohužiaľ to neznamená, že mi to išlo. J

 

Ďalším bodom minulotýždňového programu bola návšteva útulku za hranicami Vilniusu. Účasť bola slabá. Pri počte viac ako 500 erasmákov sa štyria ani nerátajú. Zabezpečením a čistotou sa zariadenie nelíšilo od našich slovenských. Prekvapila ma však prevaha mačiek. Našou úlohou bolo zavesiť pre ne poličky na stenu, čo znie až príliš jednoducho.

Avšak v tento večer nesklamal iba ľudský faktor, ale taktiež technika. Vŕtačka sa prehriala a tak sme sa pobrali domov.

 

Návšteva sociálneho centra pre deti v stredu poobede bola zrušená z dôvodu nízkeho záujmu o účasť.

 

Asi sa ľudom skutočne nedalo, pretože na ďalší deň nastal iný boom! Ôsmi nadšení študenti sa v piatok poobede stretli a obetovali pár hodín z drahocenného erasmus času, aby mali deti v centre zážitok z nových ľudí. Sociálne centrum SOTAS ako mnohé ďalšie vo Vilniuse je organizáciou, ktorá sa stará o voľno časové aktivity pre deti a mládež, v ktorých rodinách to neklape práve najlepšie. Okrem zábavy ponúka priestor na učenie a robenie domácich úloh o ktorý by boli pravdepodobne z dôvodu nestability u nich doma ukrátené.

Tak sa nás konečne nazbierala poriadna partia, povedali sme si. Prekvapenie nastalo po príchode, kedy sa pred nami skrývalo päť hanblivých dievčat. Zvyšok skupiny – chlapci – vraj neprišli z dôvodu štrajku pre nespravodlivosť vykonanú predchádzajúci deň na ich lídrovi, vysvetľuje nám vychovávateľka.

Očividný nepomer nám nezabránil v zábave a hraní tradičných hier z Japonska, Lotyšska, Kórei. Samozrejme ja som sa taktiež nenechala zahanbiť. Hoci moja hra určite nie je tradičná,  občas ju hrávame s kamarátmi keď už nám po večeroch nie je do reči hehe:). Malé baby sa po chvíli prestali hanbiť a na konci to už bolo jedno objatie za druhým.

 

Posledná akcia, od ktorej sa očakávalo najviac, tzv. hugging day dopadol katastrofálne. Ľudia sa sľúbili, potvrdili príchod, no účasť bola nulová. Iba dve sklamané mentorky v daždi behali po meste s cieľom rozdávať objatia zadarmo, Litovcom. Čo už samo o sebe znie ako poriadna výzva.

 

Ja som na sobotu mala iné plány. Na poslednú chvíľu som sa zaregistrovala na výlet do mesta liečebných kúpeľov Druskininkai pod záštitou Migrantu Mokymo Centras, ktoré organizuje výlety, lekcie a semináre histórie a jazyka pre zahraničných ľudí. Na cool hodnote výletu pridáva celá atmosféra situácie. Počas registrácie som nevedela nič, kam to pôjdeme a s kým vôbec. Hoci za autobus, lístky do múzeo-parku so sovietskymi sochami a obed, ktoré boli zadarmo, by som mohla poďakovať európskym finančným zdrojom, mňa osobne zaujal práve Grutas park. Na konci deväťdesiatych rokov istý businessman z okolia zafinancoval kúpu sôch z čias socializmu, aby ľudia mohli vidieť sovietsku ideológiu bez prikrášlenia, takú aká zraňovala ducha litovského národa po celé desaťročia. Mnohí ho na začiatku odsudzovali, vraj za zbytočné pripomínanie čias, na ktoré treba radšej zabudnúť. Avšak kto nepozná históriu, je nútený znovu ju prežiť. To si pán podnikateľ povedal, neprajníkov ignoroval a dnes prosperujúci biznis láka množstvo turistov.

Pár kilometrov južnejšie sa nachádza spomínaný rezort Druskininkai. V skratke ďalšia zaujímavosť. Starostom je práve syn predchádzajúceho pána. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby jablko naozaj nepadlo tak blízko od stromu. Pán primátor sa totiž vystatoval a inovatívnymi nápadmi otočil chod mesta o 180 stupňov. Využil potenciál liečivých prameňov, zrekonštruoval chátrajúce budovy, postavil Aquapark a Snow Arénu (podobné indoor lyžovačky sa nachádzajú len v takých krajinách, pri ktorých Litva zaniká). Či si už otec so synom niečo z fondov schovali do vrecka alebo nie, patrí im môj obdiv.

 

Naspať však k našej téme. Koniec dobrý, všetko dobré. Alebo na záver to najlepšie.

 

V sobotu večer som sa stretla so zmoknutými mentorkami, aby sme spolu prebrali ohromný nápad japonskej kamarátky - zorganizovať zbierku pre obete búrky vo Filipínach. Myšlienka sa mi okamžite zapáčila a vyjadrila som jej moju plnú podporu. Nenechali sme sa odradiť sobotňajším neúspechom a plné entuziazmu sme si spolu sadli za stôl, aby sme sa dohodli na detailoch. Aby mala akcia úspech bude treba zohnať ľudí!

Čo tak zorganizovať mini event ešte na záver týždňa - na nedeľu a výsledky použiť na propagáciu plánovanej charity? Tradičné objímanie sme ešte dnes zahrabli pod koberec a doslova päť minút pred dvanástou sme sa rozhodli pridať trochu interaktívnosti. Zo supermarketu sme zobrali papierové krabice, popísali ich s heslami „Rozdávaj svoje šťastie“, „Som šťastný“, „Čo vás robí šťastnými“ a naháňanie miestnych a turistov sa mohlo začať. „Dobrý, hovoríte po anglicky? yes. Máte pre nás dve minúty? no.“

Za dve hodiny sme už mali asi 50 fotiek, na ktorých boli zachytení všetci ochotní ľudia s ich vlastnou definíciou šťastia.

 

Zajtra uploadneme fotky na facebook, zatagujeme ľudí, ktorí nám poskytli údaje, poshareujeme album odkazujúci na pokračovanie „širenia radosti“ budúci víkend a budeme dúfať, že keď už teda nie útulok, ani sociálne centrum, aspoň téma ako Filipínska katastrofa ľuďom nebude ľahostajná.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?