Viktória Fričová
Politika Pokračovanie z Veľkej knihy absurdností PŠK
Prekročil hranicu Slovenska na hodinu a pol a teraz si za to odsedí minimálne sedem dní v karanténe.
Momentálne v polčase do ukončenia dôležitého zápasu. Tak, aby som bola spokojná s výsledkom. Inak som žila 5 rokov v Číne. Myslím, že to je jedna z kapitol, ktorá sa na mne podpísala najviac. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Prekročil hranicu Slovenska na hodinu a pol a teraz si za to odsedí minimálne sedem dní v karanténe.
Od piatku rána som v štátnej karanténe na internátoch v Turčianskych Tepliciach. Chcem sa podeliť o svoju skúsenosť s umiestňovaním ľudí do karanténneho zariadenia. Ubytovaná som, napriek môjmu nesúhlasu, spolu s tromi ženami.
Po vyše mesiaci a pol som opäť dostala možnosť opustiť hranice môjho dočasného domova. Aj keď sa darí, páči a spokojnosť presahuje očakávania, občas treba vypadnúť. Nuž a práve Minsk vzdialený dve a pol hodiny vlakom a niekoľko dní opletačiek s vízami sa zdal ako najvhodnejšia voľba na zakončenie výletných dojmov môjho študijného pobytu.
Aj keď práve nepotrebujete študovať (pravdaže taká situácia v reále nemôže nastať), prísť si posedieť do knižnice a poodpisovať na maily, vybaviť nevyhnutnosti, sledovať reklamy na youtube, blogy, či vývoj pomeru nenávisti a podpory Kotlebu, určite za to stojí. A čas plynie. Je nedeľa, niečo po jednej ráno a akurát som sa odtiaľ vrátila. Nabudená pozitívnou energiou z celého predchádzajúceho týždňa som si otvorila sušené slivky, o chvíľu siahnem po orieškoch, a pokúsim sa podeliť o svoje zážitky z udalosti, ktorá demonštruje ľudský faktor v plnej kráse.
Zo záujmu a túžby rozšíriť si svoje obzory o témy nie príliš blízke môjmu odboru, som si na škole vybrala predmet Klasické etiky a moderné líderstvo. Každý utorok sa tak ocitám na druhej strane rieky, ďaleko od budúcich businessmanov a marketérov, v ktorých mladých očiach už teraz badať dolárové iskričky. Hoci sa pri citáciách Platóna a Sokrata neraz cítim akoby som sa hrala na cudzom piesku, baví ma počúvať týchto hľadačov pravdy.
Sobota sa niesla v melancholickom duchu. Ďalšia zastávka bol Osvienčim. Podľa mňa povinná jazda pre každého. Koľko ľudí, toľko názorov – počula som, že to nestojí za nič, očakávali viac. Druhým zas behal mráz po chrbte. Veľmi záleží od toho, ako sa do danej situácie a prostredia vžijete. Všetci vieme čo sa zverstvá sa odohrávali v barákoch a komorách. Viac ako milión obetí je nepredstaviteľné číslo za pár rokov vojny.
Asi po trojhodinovom spánku (aspoň tie párty vo Varšave stoja za to!) sme sa vydali polskimbusom smerom k Baltskému pobrežiu do druhého najväčšieho mesta, ktorého napadnutie bolo podnetom na konflikt medzi Nemeckom a Poľskom. Gdansk zdieľa osud svojej sestry Varšavy, 90% mesta bolo zničeného vo vojne. Tu už však hovoríme o majestátnom reštaurovaní.
Zájsť si na pár dní do 34. najľudnatejšej krajiny na svete asi nebude pre mnohých z vás výnimočným okamihom. Či už sú dôvodom poľské trhy, Osvienčim, nižšie ceny, alebo jednoducho dostupnosť vďaka hraniciam, nejeden Slovák mal možnosť okúsiť krásy poľskej zeme. Že je vek vstupu do zväzku manželského u Poliakov najmladší spomedzi krajín EU sa z návštevy (pravdepodobne ani z dlhšieho pobytu) nedozviete. Stačí však zopár dní a Poľsko vám srdečne odkryje svoje esá.
Keďže moje názory, resp. postoje môžu byť v rozpore s tými vašimi, rada by som priblížila pojem „party“ a ospravedlnila dôvod jeho častého výskytu. Všetci vieme aké historky a mýty kolujú medzi „dospelákmi“ o študentoch a ich hýrivom živote. Tí čo boli na vysokej vedia, a tí čo nemali tú možnosť, sa taktiež ako mladí zabávali. Pod pojmom párty, ktorý v angličtine spĺňa svoj účel, len u nás sa ešte úplne neujal, rozumiem hocijakú formu zábavy, hry, veselice, oslavy – nie nevyhnutne sprevádzanú požívaním alkoholu. :)
Jedna zo sestier pobaltských, ležiaca medzi Bieloruskom a čarovným pobrežím Baltského mora s počtom obyvateľov o 2 milióny menším ako Slovensko (približne 3,5 mil.). Na to všetko Litovčania pôsobia ako poriadni národovci. Zdanie môže klamať, pretože v tomto názore som sa utvrdila po tom, ako som bola pred pár týždňami svedkom súdržnosti celého Vilniusu na podporu ich národného basketbalového tímu počas Eurobasketu. Alebo že by za tým stála žena, pani prezidentka Grybauskaité, ktorá sa teší veľkej obľube?
Vo svete blogov a písania všeobecne som absolútny nováčik, preto dúfam, že tento pokus nebude odmietnutý, ale splní svoj účel. Momentálne som na študijnom pobyte v Litve, vo Vilniuse (to ešte nie je Rusko) a rozhodla som sa napísať príspevok.